PC-PROG
pomocník
cyklotrasy náučné chodníky chránené územia chránené a pamätné stromy studničky, pramene parky včelstvá plochy pre opeľovače organizácie venujúce sa ochrane prírody útulky pre zvieratá a karanténne stanice zelené školy predajne bio-potravín a zdravej výživy reštaurácie, kaviarne, čajovne bazáre a antikvariáty z dvora, biofarmy a trhoviská opravy obuvi, odevov cyklopredajne, servisy Živec BA Živec ZV zberné dvory odpadu auto- vrakoviská, zber autobatérií zberné miesta žiaroviek a žiariviek zber obnoseného šatstva ČOV kompostárne mobily vodné zdroje ÚPV eko-domy AZE ekodukty OEV priestory škol.záhrady súk.záhrady DLR komun.záhrady iné
BA
Na každého Bratislavčana pripadne ročne 456 kg komunálneho odpadu. Z celkového objemu odpadu sa iba 7% separuje a následne zrecykluje, čo je hlboko pod európskym priemerom, ktorý je 18%...
Bratislava má zo všetkých európskych veľkomiest najvyšší podiel obyvateľov cestujúcich do práce hromadnou dopravou - až 70% ľudí pravidelne používa MHD v porovnaní s európskym priemerom, ktorý je 42%...
V oblasti presadzovania stratégií zasadzujúcich sa o zvýšenie kvality životného prostredia sa medzi obyvateľmi ako aj politikmi prejavil malý záujem a informovanosť o túto problematiku...
Na každého Bratislavčana pripadne 83 gigajoulov elektrickej energie, pričom Bratislava čerpá elektrickú energiu výlučne z neobnoviteľných zdrojov energie...
Priemerný Bratislavčan minie ročne 88 metrov kubických pitnej vody, čím je v porovnaní s európskym priemerom (105 m3) šetrnejší...
Bratislavský kraj má najnižšie emisie tuhých častíc zo všetkých krajov Slovenska – 390 kg/km2 za rok 2009 (priemer za Slovensko je 690 kg/km2).

Zdroj: www.statistics.sk
Bratislavský kraj má najvyššie emisie oxidu dusíka zo všetkých krajov Slovenska – 2,86 t/km2 za rok 2009 (priemer za Slovensko je 0,87 t/km2).

Zdroj: www.statistics.sk
V Bratislavskom kraji sa v roku 2010 zhodnotilo 58 % komunálneho odpadu, avšak len 14 % sa zhodnotilo kompostovaním, čo je najmenej z krajov Slovenska.

Zdroj: www.statistics.sk
Bratislavský kraj má najmenej čistiarní odpadových vôd zo všetkých krajov – 37 v roku 2010. Je to zlepšenie oproti roku 2009, kedy ich bolo 33.

Zdroj: www.statistics.sk
Bratislavský kraj „vyniká“ v spotrebe pitnej vody – domácnosti v kraji spotrebujú najviac pitnej vody zo všetkých krajov Slovenska – 40 398 tis. m3 v roku 2010.

Zdroj: www.statistics.sk
BA
Trnavský kraj má najnižšie emisie oxidu siričitého zo všetkých krajov Slovenska – 0,1 t/km2 za rok 2009 (priemer za Slovensko je 1,3 t/km2).

Zdroj: www.statistics.sk
Trnavský kraj má najnižšie emisie oxidu uhoľnatého zo všetkých krajov Slovenska – 0,63 t/km2 za rok 2009 (priemer za Slovensko je 3 t/km2).

Zdroj: www.statistics.sk
Trnavský kraj vedie v kompostovaní – až 59 % zhodnocovaného odpadu sa v roku 2010 zhodnotilo kompostovaním. V roku 2009 sa skompostovalo 64 % zhodnocovaného odpadu.
Zdroj: www.statistics.sk
Domácnosti v Trnavskom kraji vyprodukovali v roku 2010 takmer 430 kg komunálneho odpadu na 1 obyvateľa, čím sa stali druhými najväčšími producentami odpadu na Slovensku (hneď po Bratislavskom kraji).
Zdroj: www.statistics.sk
Trnavský kraj má najnižšie emisie oxidu uhoľnatého zo všetkých krajov Slovenska – 0,63 t/km2 za rok 2009 (priemer za Slovensko je 3 t/km2).

Zdroj: www.statistics.sk
TT
Trenčiansky kraj má najvyššie emisie oxidu siričitého zo všetkých krajov Slovenska – 7,39 t/km2 za rok 2009 (priemer za Slovensko je 1,3 t/km2).

Zdroj: www.statistics.sk
Najmenej pitnej vody sa predalo v rokoch 2009-2010 do domácností v Trenčianskom kraji (22 448 tis. m3).

Zdroj: www.statistics.sk
V Trenčianskom kraji bolo v roku 2010 čistených 99,9 % vypustených odpadových vôd, čo je najväčší podiel zo všetkých slovenských krajov

Zdroj: www.statistics.sk
Súčasťou územia Trenčianskeho kraja je 5 chránených krajinných oblastí a 132 maloplošných chránených území, čo je 30,61 % z celkovej rozlohy kraja.

Zdroj: www.statistics.sk
V kraji  bolo zaevidovaných  55 ohrozených až kriticky ohrozených druhov rastlín a 97 druhov živočíchov, z ktorých veľká časť patrí k európsky významným druhom.

Zdroj: www.statistics.sk
TN
Košický kraj má najvyššie emisie tuhých častíc zo všetkých krajov Slovenska – 940 kg/km2 za rok 2009 (priemer za Slovensko je 690 kg/km2).

Zdroj: www.statistics.sk
Košický kraj má najvyššie emisie oxidu uhoľnatého zo všetkých krajov Slovenska – 11,38 t/km2 za rok 2009 (priemer za Slovensko je 3 t/km2).

Zdroj: www.statistics.sk
V Košickom kraji sa zhodnocuje len 6 % komunálneho odpadu, čo je najmenej na Slovensku, avšak až 67 % zhodnocovaného sa zhodnocuje ako druhotná surovina.

Zdroj: www.statistics.sk
Domácnosti v Košickom kraji produkovali v roku 2010 menej komunálneho odpadu ako je celoslovenský priemer – „len“ 277 kg na 1 obyvateľa Košického kraja oproti 333 kg na 1 obyvateľa Slovenska.
Zdroj: www.statistics.sk
Košický kraj má najvyššie emisie oxidu uhoľnatého zo všetkých krajov Slovenska – 11,38 t/km2 za rok 2009 (priemer za Slovensko je 3 t/km2).

Zdroj: www.statistics.sk
KE
Spotreba pitnej vody v domácnostiach Banskobystrického kraja v rokoch 2009-2010 mierne klesla, z 24 773 m3 v roku 2009 na 24 212 m3 v roku 2010.

Zdroj: www.statistics.sk
Zvyšuje sa množstvo vypúšťanej odpadovej vody vo všetkých krajoch – v Banskobystrickom sa v roku 2010 vypustilo 66 533 tis. m3 odpadovej vody. Z toho bolo 93% čistených v čistiarniach odpadových vôd. Zdroj: www.statistics.sk V Banskobystrickom kraji sa v roku 2010 vyprodukovalo 271 kg komunálneho odpadu na 1 obyvateľa. V rámci Slovenska to je podpriemerné množstvo, celoslovenský priemer bol v roku 2010 333 kg na 1 obyvateľa.
Zdroj: www.statistics.sk
Spotreba pitnej vody v domácnostiach Banskobystrického kraja v rokoch 2009-2010 mierne klesla, z 24 773 m3 v roku 2009 na 24 212 m3 v roku 2010.

Zdroj: www.statistics.sk
Zvyšuje sa množstvo vypúšťanej odpadovej vody vo všetkých krajoch – v Banskobystrickom sa v roku 2010 vypustilo 66 533 tis. m3 odpadovej vody. Z toho bolo čistených v čistiarniach odpadových vôd 93%. Zdroj: www.statistics.sk
BB
Prešovský kraj má najnižšie emisie oxidu dusíka zo všetkých krajov Slovenska – 0,31 t/km2 za rok 2009 (priemer za Slovensko je 0,87 t/km2).

Zdroj: www.statistics.sk
V Prešovskom kraji je najviac čističiek odpadových vôd zo všetkých krajov Slovenska – 142.

Zdroj: www.statistics.sk
Takmer 99 % vypúšťaných odpadových vôd sa v roku 2010 v Prešovskom kraji aj vyčistilo v čistiarniach odpadových vôd.

Zdroj: www.statistics.sk
V Prešovskom kraji sa v roku 2010 vyprodukovalo najmenej komunálneho odpadu – 255 kg na 1 obyvateľa. Stále to je pomerne vysoké číslo, preto aj v Prešovskom kraji sa snažíme o minimalizáciu odpadu.
Zdroj: www.statistics.sk
Takmer 99 % vypúšťaných odpadových vôd sa v roku 2010 v Prešovskom kraji aj vyčistilo v čistiarniach odpadových vôd.

Zdroj: www.statistics.sk
PO
V Žilinskom kraji sa vypúšťa najviac odpadových vôd zo všetkých krajov Slovenska – 92 500 tis. m2 v roku 2011. Najmenej odpadových vôd sa v roku 2011 vypustilo v Trenčianskom kraji.
Zdroj: www.statistics.sk
V Žilinskom kraji bolo v rokoch 2010 a 2011 69 čistiarní odpadových vôd. Dvojnásobne viac ČOV bolo v daných rokoch v Prešovskom kraji – 142 v roku 2010 a 143 v roku 2011.
Zdroj: www.statistics.sk
Žilinský kraj „vyniká“ spolu s Trenčianskym krajom vo vypúšťaní tuhých emisií zo stacionárnych zdrojov – na km2 ich v rokoch 2001-2011 vypúšťali najviac zo všetkých krajov Slovenska.
Zdroj: www.statistics.sk
V roku 2011 sa v Žilinskom kraji zhodnotilo 10 % komunálneho odpadu – z toho 26 % odpadu sa zhodnotilo kompostovaním a takmer 60 % sa zhodnotilo ako druhotná surovina.
Zdroj: www.statistics.sk
Žilinský kraj „vyniká“ spolu s Trenčianskym krajom vo vypúšťaní tuhých emisií zo stacionárnych zdrojov – na km2 ich v rokoch 2001-2011 vypúšťali najviac zo všetkých krajov Slovenska.
Zdroj: www.statistics.sk
ZA
Množstvo vypúšťanej odpadovej vody kleslo v Nitrianskom kraji počas 10 rokov o takmer 13% - z takmer 44 000 tis. m2 v roku 2001 na 38 500 tis. m2 v roku 2011.

Zdroj: www.statistics.sk
V roku 2010 bolo v Nitrianskom kraji 66 čistiarní odpadových vôd. V roku 2011 za ich počet zvýšil na 70 ČOV v kraji.

Zdroj: www.statistics.sk
V stacionárnych zdrojoch na území Nitrianskeho kraja sa v roku 2011 vytvorilo najmenej emisií oxidu siričitého – iba 0,06 ton na km2 oproti celoslovenskému priemeru 1,39 ton na km2.
Zdroj: www.statistics.sk
Množstvo vypúšťanej odpadovej vody kleslo v Nitrianskom kraji počas 10 rokov o takmer 13% - z takmer 44 000 tis. m2 v roku 2001 na 38 500 tis. m2 v roku 2011.
Zdroj: www.statistics.sk
V roku 2011 sa v Nitrianskom kraji zhodnotilo 13 % komunálneho odpadu – z toho takmer 65 % odpadu sa zhodnotilo kompostovaním a 22 % sa zhodnotilo ako druhotná surovina.
Zdroj: www.statistics.sk
NR